Tradičné čepenie


čepenie, čepčenie, čepenka, začepčenie, zavíjanka, kičkanie … všetko tieto pojmy vyjadrujú časť svadby,  obrad, ktorý znamenal prechod zo slobodného stavu dievčaťa, do stavu manželského. Z dievčaťa sa stávala žena a to bolo symbolizované čepcom alebo šatkou na hlave nevesty. Na väčšine Slovenska kedysi nosili slobodné dievčatá vrkoče, do ktorých si zapletali stuhy (prípadne nosili party počas sviakov) a vydaté ženy museli chodiť v čepcoch alebo šatkách.

Každý región, každá obec mali vlastné špecifiká ako čepenie prebiehalo. Na Slovensku môžeme rozlišovať dva spôsoby čepenia – niekde sa čepilo hneď po sňatí party, v iných oblastiach Slovenska sa zase robilo čepenie až na další deň po svadobnej noci. Začiatkom 20teho storočia dochádzalo k skracovaniu svadieb, takže čepenie už nasledovalo okolo polnoci spolu s obradom snímania party (venca).

V dnešných dobách už pojem čepenie na svadbe zahŕňa aj obrad snímania party, vykúpenia party, samotného čepenia a redový tanec.

Zvyčajne sa čepenie začínalo tým, že družičky zobrali nevestu medzi seba a spievali a zatancovali si sňou na rozlúčku. Potom nasledovalo snímanie party, za aktívnej účasti prvého družbu,

Poslednou časťou bolo samotné čepenie, ktoré zvyčajne vykonávali už vydaté ženy a príjmali tak nevestu medzi seba. Spievali pritom obradové piesne, ktoré boli rôzne podľa regiónu alebo obce.

Čepenie bolo po Slovensku veľmi rôznorodé, často sa počas neho tancoval družbovský tanec, sviečkový tanec, flaškový, robila sa licitácia party, a pod.

Čepenie v podaní folklórneho kolektívu Pristaše 

Share

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *